Jedného dňa sa ma moja kolegyňa v práci opýtala, či by som mala záujem ísť na púť do Medžugoria s dobrovoľníkmi a s rehoľnými sestrami z Rodiny Nepoškvrnenej. Potešila som sa. O tomto mieste som už veľa počula, ale ešte nikdy som ho nenavštívila. Uvedomovala som si, že na púť nepôjdem len kvôli sebe, ale hlavne kvôli tým, ktorých nosím vo svojom srdci.  

Cesta autobusom ubehla rýchlo. Spoznávala som dobrovoľníkov a členov RN cez svedectvá, ktoré odzneli počas cesty, a postupne vznikali priateľstvá. Modlitby viedol duchovný otec Dušan a každého účastníka púte osobne požehnal olejom sv. Filomény, dokonca aj šoférov. Ani sme sa nenazdali a boli sme v mestečku Gradač. Hneď ráno sme sa zúčastnili sv. omše a zvyšok dňa sme strávili pri mori, kde sme mohli ďakovať nebeskému Otcovi za krásne diela jeho rúk. Načerpali sme novú silu a večer sme sa presunuli do Medžugoria. Všetko bolo pre mňa nové a vzácne.

  Hneď prvý deň som zažila neuveriteľnú skúsenosť. Celá výprava sa dohodla, že ráno o ôsmej hodine odchádzame od hotela do Svetla Máriinho, kde bude prednáška o Medžugorí. Ja s mojou duchovnou sestrou Evkou sme meškali desať minút. Vyšli sme pred hotel a nevedeli sme, kam máme ísť. Šofér autobusu nám poradil, že naša skupina išla smerom k modrému krížu a ukázal nám smer cesty. Tak sa začala naša púť. Prešli sme cez lúku k modrému krížu a nikoho známeho sme nevideli. Pýtali sme sa domácich, či nevedia, kde je Svetlo Máriino... Jedna dievčinka sa nám snažila niečo vysvetliť, ale veľmi sme jej nerozumeli. Evka zbadala v diaľke obrovskú sochu Panny Márie a povedala: „Poď pomodlíme sa 3-krát Zdravas´, Mária, aby nám Matka Božia ukázala cestu.“ Postavili sme sa pred sochu a začali sa modliť. Neuveríte, už počas druhého Zdravasu som pocítila vo svojom srdci, že sme na mieste a už nikde nemáme chodiť. Počas tretieho Zdravasu som začula hlasy, ktoré prenikali cez otvorené okno... Evka z iného uhla videla cez okno postavy. Po modlitbe sme sa pozreli na seba a nechcelo sa nám veriť, že sme zastali na mieste, kde boli naši pútnici. Otvorili sme dvere,  sadli si do lavice a počúvali prednášku. Veľkým darom pre nás všetkých bolo práve to, že prednášku o Medžugorí mala naša dobrovoľníčka Janka zo Slovenska, ktorá slúžila na jednej slovenskej púti do Lúrd ako zdravotníčka v nemocnici v Lurdoch. Janka teraz pôsobí v Medžugorí pri sprevádzaní pútnikov, ktorí tam prichádzajú. Veľmi nás potešilo, že v tejto službe máme práve našu dobrovoľníčku.

Každý večer sme sa zúčastňovali programu, ktorý viedli pátri františkáni.  Vyzývali nás, aby sme na príhovor Panny Márie zanechali starý spôsob života a začali nový, premenený podľa Božieho slova. Tešila som sa na sväté omše, adorácie, modlitbu ruženca, modlitby uzdravenia. Je to miesto modlitby, kde som cítila úžasný pokoj a jednotu Cirkvi... Duchovne naplnená a povzbudená som sa prechádzala po meste plnom ľudí z rôznych krajín a videla som, akí sú všetci ľudia šťastní...

Program bol každý deň bohatý. Poobede sme išli navštíviť Máriinu dedinu, ktorú s Božou pomocou a dobrými ľuďmi vybudoval rehoľník Slávko Barbarič... Žijú tu siroty a deti zo sociálne slabších rodín na spôsob bežnej rodiny. Mnohé deti sú nadané, majú talenty a svoje dary využívajú pri vyrábaní krásnych predmetov, ktoré si môžu návštevníci zakúpiť, a tak ich podporiť.

  Ďalší deň bol plný duchovných zážitkov. Hneď ráno po raňajkách sme sa vybrali na Podbrdo, kde okrem modlitby ruženca na nás čakalo duchovné prekvapenie. Otec Dušan viedol modlitbu, pri ktorej sme si obnovili krstné sľuby, následne sa modlil za nás modlitbu príhovoru. Myslím, že každý z nás počas tejto modlitby zakúsil Božiu lásku.

Popoludní sme neobišli komunitu Cenacolo, kde sa s nami dvaja chlapci podelili o svoje životne svedectvo. Keď už boli na úplnom dne a uvedomovali si, že ak nezmenia spôsob života, neostáva im už nič iné len smrť, do ich života zasiahol Boh cez rodičov a dobrých ľudí, ktorí im podali pomocnú ruku v komunite Cenacolo a oni zmenili svoje životy...

  Nasledujúce ráno sme sa vybrali na vrch Križevac. Viacerí pútnici sa rozhodli, že túto trasu prejdú bosí. Cestou sme sa modlili krížovú cestu. Pri jednotlivých zastaveniach sme sa snažili zjednotiť s Ježišovým utrpením a jeho láskou k nám. Zaujímavé bolo, že naša výprava pozostávala z ľudí širokej vekovej škály od 5-ročného chlapca až po dôchodcov. Každý išiel svojím tempom a pri zastaveniach sme sa vždy stretli a zjednotili v modlitbe. Pred posledným 14. zastavením sme sa stíšili pri pomníku Slávka Barbariča, ktorý na tomto mieste odovzdal svoju dušu Pánovi. Na samom vrchu Križevac nás čakal vzácny 9 metrový kríž, v ktorom sú vložené relikvie Ježišovho kríža. Každý z nás tu mal priestor na osobnú modlitbu.

O zážitky nebola núdza... Prežívala som v srdci veľkú radosť, veď radosť pochádza z vedomia, že Boh nás miluje. Počas týchto dní som viac vnímala život Panny Márie a tú skutočnosť, že zachovávala všetky slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Do Medžugoria som prišla s mnohými úmyslami. Všetky som ich odovzdala cez Matku Božiu Ježišovi a teraz túžim v tichosti vnímať, počúvať a uvažovať cez rôzne životné situácie, čo mi Boh hovorí.

Musím sa priznať, že nikdy som nepreferovala modlitbu ruženca. Radšej som adorovala živého Ježiša v Eucharistii. S Pannou Máriou som sa rozprávala vlastnými slovami. Mám s ňou pekný vzťah, veď už v mladosti som si ju zvolila za birmovnú patrónku. Vôbec netuším, akým zázrakom som sa na tomto mieste modlila denne 3 - päť ružencov. Mojim blízkym a priateľom som kúpila ružence a po večernom programe som ich dala požehnať. Rozhodla som sa, že na každom ruženci, ktorý darujem, sa aspoň raz pomodlím, a tak sa aj stalo.

Ďakujem nebeskému Otcovi za všetky milosti, ktorými sme boli obdarovaní. Musím skonštatovať, že táto púť bola pre mňa duchovná „bomba“. Spoznala som úžasných ľudí, úžasné rehoľné sestry, ktoré boli stále usmiate a sršali humorom. Zoznámila som sa so vzácnym kňazom – otcom Dušanom, ktorý nás duchovne sprevádzal a bol nám k dispozícii počas celej púte. Ďakujem za možnosť spoznať Spoločenstvo dobrovoľníkov Rodiny Nepoškvrnenej, ktorého členovia sa zúčastnili púte, aby načerpali potrebné duchovné a fyzické sily pre svoju službu, a tiež upevnili spoločenstvo medzi sebou. Vďaka Bohu a Márii za všetko!

Mária